Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web

 
 
Klára Kundráčová
 
 
 
7.1.1999
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Duchovné myšlienky
 
Každú aktivitu, myšlienku človek nosí v sebe. My si nevieme uvedomiť a práve preto poukazujem na to, že nič v makrokozme, čo sa udialo či už ako čin alebo božská myšlienka, tá žila a to nosíme všetko v sebe ako pamäť a to bude postupne, vždy vtedy keď je potrebné, keď príde ten čas, aby tá vloha, čo Bohovia mysleli a čo vložili vtedy, aby na zemi bola aktívna, aby tá myšlienka tvorila ďalej a bude tvoriť v pravý čas. To sú tak mimoriadne ťažké myšlienky, že môže to pochopiť len ten, kto medzi smrťou a novým narodením pri to zostupe v duchovných oblastiach bol k tomu privolaný. Kto dostal k tomu možnosť. Len ten je schopný pochopiť, celý ten božský život a celú tú živú myšlienku ako pôsobí v človeku. Teraz to je odpoveď na to, prečo tak veľmi málo ľudí vo svete je schopných pochopiť a pôsobiť v antropozofii. Pretože v predošlých životoch sa neusilovali, aby sa mohli vyvíjať, aby mohli prijať tieto živé myšlienky. Tak si treba mimoriadne vážiť, keď niekto je schopný nie s rozumom, ale s celým citom a celým svojim jástvom je schopný tieto živé myšlienky pochopiť. Vtedy potom nebude nič strašné. A antropozofia vôbec neoddelí človeka od skutočného reálneho priameho života, ale priamo postaví človeka presne do toho pozemského života. Treba si všetko uvedomiť. Nemyslite si, že taký inžinier alebo ten ktorý len s počítačmi, číslami pracuje, ten ktorý len so strojmi pracuje a nie filozof pedagóg, nie biológ. Tieto vlastnosti toho človeka sa nemetamorfujú, že je to bezcenné. Každá vlastnosť človeka to je jedno, či je to sústružník alebo kuchár. Každá vlastnosť sa v ďalšom živote sa metamorfuje. Každá činnosť vytvára, keď niečo preložím s nejakým úmyslom, to je činnosť a je to naznačené už v ďalšej karme toho človeka. Tak ako som hovorila, že neexistovala žiadna myšlienka duchovných bytostí, ktorú nenosíme v sebe, ktorá sa neodzrkadľuje tu. A takisto tu na Zemi, každá tá činnosť aj tá najmenšie vytvára našu budúcu karmu. Lebo každá aktivita vytvorí našu budúcu karmu. Takže nie je jedno, či si to uvedomujeme alebo nie. Stál ide o to, to si treba mimoriadne uvedomiť. Lebo teraz už človek s dušou vedomou, to celé stvorenie musí si uvedomiť, čo sa tam odohrávalo a musí každú činnosť, čo robím od rána do večera, treba si uvedomiť, že to nepominie. Ten účinok vytvára moju budúcu karmu. To slovo, reč, všetko vychádza z človeka - reč alebo spev, čo použijeme cez hlasivky a hrtan. Hlasové orgány, proste reč vytvára šieste kultúrne obdobie a to nie je maličkosť. Treba si uvedomiť, čo človek hovorí. Každé slovo, ktoré je povedané s dobrým úmyslom a má v sebe svetlo. Každá veta, každé slovo, každý hlások, vytvára šieste kultúrne obdobie. Za 1500 rokov. Teraz hodnoťte našu reč a človek nebude reč používať, len na také táranie. Príde doba, keď vôbec nebudú hovoriť, za niekoľko 1000 rokov. Budú vyslovovať len tie najdôležitejšie veci. A to slovo, reč, tie hlásky budú mať magickú tvoriacu silu pre človeka. To nie jedno, čo človek hovorí. Preto si treba uvedomiť, že Duch svätý - od Turíčnych udalostí sa stále človek napĺňa človek s duchom svätým. Musíme sa otvárať Duchu svätému, aby mohol na nás pôsobiť. Aby naše každé slovo bolo také, ktoré vytvára to ďalšie kultúrne obdobie, vtedy budeme písať 2573 asi. Vtedy to je tá východoeurópska slovanská kultúra a my stredná Európa. My do toho patríme. Naša reč, čo hovoríme, každá hláska vytvára to 6 kultúrne obdobie. To nie je maličkosť, čo vytvoríme, aké bude to 6 kultúrne obdobie. To je mimoriadne dôležité. Naše myšlienky musia mať taký obsah, aby mali etický, morálny základ. Postupne, aspoň keď ešte teraz nie je, ale tá duša vedomá bude tak pracovať, že na základe antropozoficky orientovanej duchovnej vedy tej Michaelom inšpirovanej, prináša pre človeka také sily, že bude schopný pochopiť, že tie myšlienky majú byť sväté, jasné a svätým duchom prežiarené. Každá myšlienka vytvára ten jupiterský stav. To je ďalšia metamorfóza zeme. Je to maličkosť? Nie je. Tie myšlienky, tie naše svetlé myšlienky. Nie tie, ktoré sú vedené Ahrimanom. Ahriman chce človeka do toho temného, prízemného vedomia vraziť. Nie tie myšlienky krásne, tie vytvárajú ten stav Jupitera. Pochopíte, že Antropozofia, ako živá bytosť, ako živá podstata, ako niečo úplne živé tu musí pôsobiť. Tu musí vyjsť v ústrety človeka a musí viesť človeka, aby sa dostal na tú cestu kozmického poznania. Postupne, pomaličky veľmi trpezlivo, lebo by sme inak zdeformovali ten celý vývoj. Veľmi Vás prosím, aby ste v nedeľu prišli na prednášku pána Prokofjeva v Primaciálnom paláci, teda o šiestej v pondelok tiež o šiestej. To je na prízemí sála, to je na prízemí sála číslo 5. On Vám to vysvetlí, celé to pôsobenie tých mocností prekážok. Kresťanské názvoslovie im hovorí padlí anjeli. V duchovnej vede hovoríme im duchovia prekážok, lebo oni brzdia ten správny vývoj. Musíme poznať tých duchov prekážok, lebo len tak môžeme potom správne vytvoriť každý náš čin, každé naše slovo, až na základe lásky a tak môžeme pochopiť, ako je mimoriadne dôležité to čisté myslenie, to myslenie v tom duchu v tom vyššom ja. To abstraktné, každodenné myslenie, každodenného Jastva čo vlastníme a k tomu vyššiemu ja sa len usilujeme v budúcnosti prijať. Teraz žiari na ten bod to naše vyššie Ja, to Božstvo. Priamo Božstvo, áno, priamo božská bytosť, božská podstata žiari sem do toho miesta za koreňom nosa a étericko astrálnej časti mozgu. Žiari tam priamo živúca duchovná bytosť. Božská bytosť, ako v duchovnom svete všetko žije. Žiari sem a chce s nami pôsobiť. Chce, aby sa to nižšie ja pozdvihlo k tomu božskému vyššiemu ja. V Poznávaní vyšších svetov, tam to máte mimoriadne dobre napísané na pochopenie toho. Nechcem tu ísť do podrobností, lebo je to v knihách – je to v Tajnej vede okolo 183 až 240 strán. Tam je to tiež veľmi dobre napísané o tom nižšom ja človeka a ako sa človek musí otvoriť k tomu vyššiemu ja k tomu božskému. Až budúce časy budú môcť človeka presvedčiť, keď človek sa stane jasnozrivým. Vtedy potom pochopí, čo je to vyššie Ja. Až keď toho éterického Krista priamo bude vnímať. Vtedy potom pochopí, že je to vyšší strážca prahu, ten Veľký strážca prahu. Nechcem o tomto pokračovať ďalej. Chcela som poukázať na to, že tie veľmi ezoterné knihy, majte k tomu trpezlivosť. To sa nedá na jeden krát pochopiť. Všetky tie veľmi ezoterné knihy Steinerove, čo vychádzajú. Mám taký dojem, že  sa špecializuje priamo táto doba na to. To je tiež vedenie duchovného sveta, je tu duchovné pôsobenie, vedenie. Ja to prijímam tak, že preto vychádzajú tie veľmi ezoterné knihy, že to duchovný svet skutočne chce. Je tu doba, keď tie ezoterné tajomstvá majú byť otvorené pre širokú verejnosť. Ale čo k tomu treba úžasnú trpezlivosť. Nesmierna trpezlivosť si vyžaduje čítanie tých kníh. A nerobte si nič z toho, keď jeden deň to nepochopíte, zavriete knihu, na druhý deň si to prečítate. A na druhý deň to pochopíte. Prečo? Cez noc Vaše Ja, duša - astrálne telo sú v duchovných oblastiach. A keď ste čítali tú knihu večer alebo poobede predtým. Tie otázky žijú vo vás. A keď v noci spíte – tie otázky prenesiete do duchovného sveta. A patričné duchovné bytosti vám ozrejmia tieto vaše otázky, to čo ste nepochopili. Na druhý deň to zase ostane v podvedomí. Nevstanete ráno takto, že okamžite sa vám všetko zjaví ráno, čo ste predtým deň nevideli, nepoznali. A teraz ráno vstanete a všetko budete rozumieť. Ale opäť, keď vezmete knihu a budete to študovať, vtedy z toho podvedomia pomaličky prechádza do toho denného jasného logického vedomia. Postupne - keď nie na druhý deň, tak na tretí. Ale zaručene, keď človek intenzívne a pomaly vchádza a snaží sa do týchto antropozofických vied. Vtedy z toho podvedomie prechádza do denného vedomia, úplne logického. Treba mať len dostatok trpezlivosť. Ešte len toľko: Ako duchovné bytosti tvorili nás, často sme hovorili, že na nás pracovali, tvorili nás. To je ich práca, to je ich náboženstvo. Čo je to náboženstvo? V tom veľkom makrokozme, tie duchovné myšlienky, tá duchovná činnosť, to je ich náboženstvo. To si uvedomme, že všetko, tú ich prácu nosíme v sebe. My sme výsledok ich práce. A teraz, čo my pracujeme - to je jedno či kuchár, či krajčír, ten lekár, pedagóg, sústružník, na počítačoch, inžinier, ktorý robí projekty, lietadlá, ponorky, každý pracuje. Tie myšlienky žijú. Tie myšlienky dáte do tej práce, to je jedno, čo robíte. Dáte tú myšlienku do toho a tie myšlienky žijú a tieto myšlienky budú pracovať na Jupiteri. Na Jupiteri tak ako my sme výsledok týchto božských prác – my čo teraz tu robíme, Jupiterský človek je výsledok našich prác. Neviem, či ste to pochopili. Všetko, to je jedno čo robíme, my tvoríme už teraz. Tak ako duchovné bytosti tvorili nás a nosíme to všetko ako vlohy. A tu je ten človek s tým krásnym fyzickým telom, to fyzické telo je tak špecializované, tak prekrásne vytvorené a to ďalšie duchovné bytosti oživujú ten saturnský základ, tú základnú vlohu fyzického tela. Na starom Slnku tie duchovné bytosti dali život tomu a na starom mesiaci tie duchovné bytosti dávajú do toho túžbu, aj reprodukčné vlastnosti, všetko tú celú karmu, aj sebeckosť, nesebeckosť – všetko čo astrálne telo môže v sebe mať. Sme výsledok týchto duchovných prác týchto duchovných bytostí. A opakujem ešte raz, nikdy sa nepozerajte na nejakú prácu tu, že ten človek, ktorý ju robí - je podradný, že nie je filozof, nie je pedagóg, ten nesedí v kostolich, ten sa nemodlí. Každá práca, každá myšlienka, čo ten,kto vymyslel hodiny, projektoval lietadlá, ten lekár, ktorý lieči. Celá práca ľudstva, tvorí toho Jupiterského človeka, nielen naše svetlé myšlienky vytvoria to Jupiterské podnebie, ten Jupiterský stav, ale každým slovom, každým myslením a každým vdýchnutím. Áno aj dýchanie, lebo dýchame, atmosféra je teraz už viazané duchovné svetlo, duchovnosť. Predtým nebola duchovná atmosféra viazaná na vzduch, na atmosféru. Teraz je už naň viazané duchovné svetlo. Teda, keď my vdýchneme do seba ten atmosferický vzduch, najprv pretvára nás, ale potom, my keď našou duchovnou duchovnou podstatou to pretvoríme, to svetlo, ktoré je viazané v atmosfére, teda to prechádza do človeka a teraz cez tú duševnú podstatu, teda v tej astralite, ako je to tá naša svätyňa, odtiaľ opäť vychádza smerom hore, vráti to duchovným bytostiam, alebo tá duchovnosť, tá astralita pôsobí do okolia zeme, do prostredia. Toto všetko tvorí Jupiterský stav, Jupiterského človeka. Človek nesmie byť namyslený, ale tak ako duchovné bytosti pracovali, takisto pracujeme a vytvárame toho Jupiterského človeka. Čo vytvárame? Našu budúcnosť. Kto bude pri Jupiteri? Keď sa nám podarí, tak my sa dostaneme na Jupiter, my budeme Jupiterské bytosti, pracujeme pre seba, vytvárame Jupiterského človeka. Je to úplne božská činnosť. Treba si to uvedomiť. Práve preto tie ezoterné knihy. Netreba to odložiť ako fantáziu. Tam sú napísané návody, ako človek sa nachádzal predtým pri týchto stavoch – tie tri predošlé stavy, metamorfózy zeme a ako sa bude nachádzať, ako pracujeme tu. To myslenie, cítenie, vôľa, pretvára nás, všetku tú karmu, tú astralitu, ten zvierací obraz, pretvára. Takže už ne Jupiteri už neprechádza. Tí ľudia, ktorí budú môcť pretvárať v sebe ľudskú astralitu, vtedy ľudia sa dostanú na Jupiter. Žiaľ na Jupiter sa dostanú aj tí ľudia, ktorí neprekonajú tú zvieraciu karmu v sebe. A môžeme hovoriť, že ešte aj na Jupiteri bude pôsobiť aj Lucifer aj Ahriman. Na konci Jupitera, my uvoľníme z tej ťažkej úlohy, áno my ľudstvo uvoľníme Lucifera a Ahrimana, že pretvoríme v sebe tú astralitu a tú intelektualitu preduchovníme, spiritualizujeme. Nebude potrebné, aby Lucifer pôsobil, aby nás odviedol, aby nám dával intelekt. Ľudstvo pochopí, že sa bude vyvíjať k tomu vyššiemu Ja. Nie k tomu každodennému Ja, čo máme od Lucifera. Určitá skupina, keď to pochopí a vtedy Lucifer, na Konci Jupitera bude uvoľnený. A Ahriman bude uvoľnený len na konci Venuše. Dnes som povedala veľmi dlhý úvod k prednáške, ale chcela som aby ste si uvedomili, že tvoríme Jupitera, tvoríme Jupiterský stav, tvoríme Jupiterského človeka. Seba tvoríme z toho podvedomia a to, čo prechádza z toho podvedomia, do toho denného vedomia, do logického. Je to všetko to, čo duchovné bytosti pracovali cez tie predošlé tri duchovné stavy – Starý Saturn, Slnko a starý mesiac. My opakujeme po nich prakticky to isté a plus ešte k tomu, že musíme to naše vyššie ja - to naše vyššie Ja tu na zemi chce poznávať tú hmotu až do detailov. Teraz pochopme tých vedcov, ktorí až k tým najjemnejším prístrojom, teleskopom, pretvárajú hmotu a skúmajú hmotu. Pochopme teraz. Lenže príde potom doba v 6. kultúrnom období, keď ten vedec bude mať už jasnozrivé vlastnosti a tak bude vnímať, že v každej hmote, že v nej pôsobí živá duchovná sila. Teraz musíme mať trpezlivosť, k tým materialistickým názorom. Treba pochopiť tých vedcov, lebo žiadna myšlienka a práca nie je stratená. Ešte prídu raz alebo dva krát, opäť sa inkarnujú, potom už jasnozrivým pohľadom, do ich práce budú môcť vkladať tie živé duchovné sily, ktoré pôsobia. A antropozof nesmie byť vôbec iný človek ako ostatní ľudia - to nie je náboženstvo, to nie je sekta, to nie je filozofia, to nie je náuka. To sú živé sily, ktoré pôsobia v človeku. Treba mať trpezlivosť, keď teraz sa nezmení ten človek, zmení sa v ďalších inkarnáciách. A máme pôsobiť ako? - Predložiť materiál, ale nie násilím. Nesmieme použiť násilie. To ja v človeku nadobudne slobodu len vtedy, keď sa rozhodne sám, sám musí byť slobodný v tom vyššom Ja. Človek môže byť slobodný len v tom vyššom ja. V žiadnej astralite, v éterickom tele, fyzickom tele. To neexistuje, to nenájdete nikde v antropozofickej literatúre, alebo v tom novodobom zasvätení. Jedine to vyššie ja človeka môže byť slobodné. Takže my nemôžeme odsúdiť človeka, že prečo nie je tu, prečo sa nezaoberá s tým. Nepochopím, ako to nemôže pochopiť. Môžeme len predložiť materiál. To nie je odpustené, keď niekto naráža na toho druhého človeka násilím. Musíš to prijať, čítaj to dovtedy, kým to nepochopíš. Takéto niečo nebude odpustené. Sám každý ten človek musí mať slobodu, slobodné rozhodnutie. Ešte k tomu, lebo stále dostávam takéto otázky alebo narážky – prečo cirkev, prečo teológia nepôsobí takto, aby vysvetlili tie tajomné, veľmi záhadné veci okolo stvorenia sveta a okolo človeka. Vôbec tie evanjeliá a tie náboženské skutočnosti. Prečo nejdú až do základov? Pretože ľudia, ako som vysvetlila – nemôžete na nikoho nanútiť nič. To takto postupne, veľmi postupne sa budeme pre to pretvárať. Tá religiozita, veľmi silné kresťanské vplyvy teraz čo sú na celom svete – to nikdy nebolo. To kresťanstvo tak veľmi silné nebolo. Teraz nemyslím na prvých kresťanov, učeníkov, ale už dlhé dlhé desaťročia, to kresťanské hnutie nebolo tak silné ako teraz. To je veľmi dôležité. Prečo? Lebo ten kresťan, keď je v tých kostoloch a spieva tie krásne spevy alebo sa modlí. Vrátim sa k tomu, každé slovo, ktoré je presvetlené duchom. Vytvára to šieste kultúrne obdobie. Pochopíte prečo musí byť v Európe také úžasné pohnutie, také úplne kresťanské organizácie, veľmi silné. To je dobre. Tí ľudia, nechápu antropozofiu. To, čo som doteraz hovorila, keby prišiel niekto úplne nový, dajaký kresťan. Ten by absolútne neporozumel a nepochopil by nič. Ale tým, že vo svojom srdci, v duši spieva. Keby len z tej hodiny len 10 min. alebo 5 min. bol by sústredený a precítil by ten spev alebo modlitbu. Aj to je dobre, keď len 3 minúty. A to dokážu, pretože tie liturgie vytvárajú pre človeka také ovzdušie, že ten človek je schopný počas týchto liturgií sa povzniesť k tým duchovným myšlienkam. Každá táto duchovná myšlienka vytvára taký ten správny obraz, takú správnu formu. Každá myšlienka vytvára formu. Určite predstavme si – akoby to bola taká nádoba. Teraz do toho vkladá tú svoju vieru, to svoje cítenie. A to pôsobí ďalej a to je to, čo vytvára najprv len to 6 kultúrne obdobie, ktoré je potom základom toho Jupiterského stavu. Takže myšlienky, ktoré sú prázdne alebo zlé, nedobé, vytvoria takú nádobu, kde tie ahrimanské bytosti vkĺznu do toho a to je potrava pre nich. Tieto ahrimanské bytosti tieto zlé myšlienky, tú nádobu – tam prežívajú tieto ahrimanské bytosti, tieto bytosti prekážok a to je pre nich priamo ako potrava. Takže pochopíte teraz, tieto dva smery. Aj ten kresťan, ktorý nemá to vyššie vedomie, ale vo svojom vedomí vytvára takú podstatu, takú formu, do ktorej vstúpi to vyššie ja, pôsobenie toho vyššieho ja. To je duchovné svetlo, duchovné pravdy, podstaty vstúpia do tej formy. A my vieme, že tí duchovia prekážok, tie ahrimanské bytosti, vôbec neznesú ani len štipku lásku. Neznesú ani najmenšiu žiaru duchovného svetla. To nedokáže žiadna ahrimanská bytosť prijať do seba to najmenšie duchovné svetlo a tú najmenšou lásku. Pretože tie ahrimanské bytosti to je samý strach, úzkosť, temné vedomie to má a sebeckosť, klam a sebaláska a vôbec nie tá čistá láska. Takže chápete, tieto duchovné myšlienky sú ako nádoba, do toho nevojdú tie ahrimanské bytosti, nemôžu pôsobiť. Pochopíte teraz tie obrovské liturgie, ktoré kresťanské cirkvi vkladali. To je veľmi dobré, lebo vytvára to potom to správne šieste kultúrne obdobie. To si treba uvedomiť, že každý ide tam, kde sa dobre cíti, kde vie že sa môže vyvíjať. Sú antropozofi, ktorí už vôbec nechodia do žiadnej cirkvi, lebo sme povedali, že kresťanské liturgie, teda tie obrady. Ako som rozširovala s týmito myšlienkami, s týmito nádobami – sú rovné, rovnocenné s tými duchovnými myšlienkami, ktoré sa krútia od Krista a Michael pomáha a dáva tomu silu, tie Kristove sily a impulzy pre nás.
Žiaľ sú antropozofi, ktorí odsúdia, že prečo sú viazaní ešte v cirkevných organizáciách. Tak nech prijímajú antropozofické myšlienky, alebo nech sú organizovaní v tých cirkvách. To je nesprávne. Každý človek má slobodu. Môže chodiť aj do cirkevných organizácií a môže prijímať tie živé antropozofické sily tie živé sily Krista, Michaela. Môžu nastúpiť aj na tú novú cestu duchovného poznania. Môže poznať Kristovu bytosť cez antropozofiu a môže v kresťanských organizáciách srdcom precítiť toho Krista. Jedno alebo druhé, to je to isté. Lenže v tých cirkevných organizáciách, nie je možné celú tú Kristovu bytosť pochopiť. Antropozofia ako živá sila priamo vytvára cestu ku Kristovi, ku Kristovým silám. Či niekto berie oboje alebo len jedno, to záleží od karmy toho človeka. Od toho, čo dokáže tým svojim vyšším ja prijať do seba. My sme úplne normálni ľudia. Antropozof nie tak, že to je antropozof. Úplne normálni ľudia, normálne pracujúci, normálne milujúci, normálni otcovia a matky. Úplne normálni ľudia. Každá naša práca, každé naše cítenie, konanie – pomaly vytvára potom tie ďalšie postupy. Nesmieme nikoho nasilu dosúdiť, nikoho odsúdiť a nikoho nasilu viesť v tejto organizácii antropozofickej. Často som spomínala ľudí, ktorí mysleli, že keď je antropozof, tak sa už potom nemôže ženiť nemôže sa vydať, musí byť svätý. Svätý je aj vtedy, keď žije v manželstve. Svätý je vtedy aj keď miluje toho druhého partnera. Pre vzťahy v rodine, alebo medzi milujúcimi ľuďmi. Má to byť správne, mať morálny základ. Ste inteligentní ľudia, nemusím tu etickú výchovu a také veci hovoriť. Všetko, čo duchovné bytosti nám dávajú, dávajú nám reprodukčné a tvoriace schopnosti – že človek reprodukuje seba. To nie je hanba, to nie je hriech, to je náš stav až do konca sveta. Mení sa to v prostriedku 7 kultúrneho obdobia. Vtedy človek sa stáva, sa chystá anjelsky stav, zanechá reprodukčné stavy, zanechá fyzičnosť. Ale to je tak ďaleko – to 7 – 8 tisíc rokov. Teraz je len 2000. Ako je to ďaleko veľmi. Musí sa to stať? Áno musí. Lebo my stúpame do hierarchického stavu. Človek ako desiata hierarchia v anjelskom stave bude na Jupiteri.
Dúfam, že na základe minulej prednášky sa vám podarilo Vianoce prežiť tak, ako ich máme prežívať, dúfam... Minule som nepovedala, ako prežívame Vianoce v tomto roku, tak budeme prežívať Veľkú noc. To nie je ako nálada, to je skutočnosť.  Keď sme prijali to čaro a to tajomstvo 13 nocí, ten Christoforus, tá nathánska duša, neskôr ako Ježiš Nazaretský, sa nerodil 25.12 a spomíname na jeho pôsobenie, ako prechádza všetkými týmito sférami – vyšší dévachan, nižší dévachan a potom mesačná sféra a 25.12 sa narodí v betleheme tu, do fyzického tela, do fyzických pomerov, tá nathánska duša, ten praobraz človeka. V tých 12 dňoch sme spomínali na jeho tri obete v nadzmyslovom svete a včera Epifanias – Traja králi. Je to veľmi nesprávne pomenovanie, pretože vtedy my sme nemali to poznanie. Antropozofi vnímajú tých troch kráľov, ale vedia, že vtedy Ježiš Nazaretský prijme božskú podstatu toho Krista, toho makrokozmického Jas, ako druhá osoba v svätej trojici a syn Boha Otca. Prijíma tú najvyššiu duchovnú podstatu pri Jordáne. Antropozof tak vníma Epifanis a ten sviatok Troch kráľov. Teda narodenie 25.12 – čistý duchovný praobraz človeka – všetky tie zvieracie vlastnosti – to ani tieň nebol v tej duši. Bol celkom v tej slnečnej materskej lóži bola uchovaná, aby tá duša bola tak pripravená, aby mohla zostúpiť 25.12 v Betleheme ako úplne čistý praobraz. Ten čistý praobraz počas 30 rokov pôsobí na zemi svojou čistotou medzi ľuďmi. V Jordáne prijme tú najvyššiu podstatu, to vyššie Ja, to kozmické, makrokozmické Ja, všetkých 12 jástiev zostúpi vtedy pri Jordáne na Ježiša Nazaretského. To ste mali ako sláviť včera a premyslieť. Nielen premyslieť, ale ako živú silu si uvedomiť. Tam sme dostali na začiatku to ľudské Ja, čo v nás pôsobí a pôsobí. Čo dal Lucifer, aby sme mohli vyvíjať slobodu ducha. Ale teraz nám 6.1. prináša Kristus svoje vyššie Ja, to makrokozmické Ja. Prečítajte si – zvlášť, ktorí už neskoršie nastupujú, nie v októbri. Poznávanie vyšších svetov – posledná kapitola – Veľký strážca prahu. Tak ten, tie Kristove sily vtedy zostúpia – ten veľký strážca Prahu, aby sme mali čas počas Vianoc si uvedomiť, že my sa usilujeme prijať to vyššie Ja, ten Kristov impulz a Kristove sily, ktoré pomáhajú nám, aby sme mohli ten celý vývoj dokončiť, celý ten zemský vývoj. Vedie nás potom ďalej cez Manas, Budhi, Atma – teda Jupiter, Venuša, Vulkán. To si treba dobre uvedomiť. Aj v právoslávni, aj grékokatolíci slávia Vianoce, aj keď nevedia a nepoznajú tajomnú a nesmierne duchovnú výšku Krista, pri Jordáne, čo zostúpil na Ježiša Nazaretského, ale aspoň neslávia Troch kráľov, ale 6.1 slávia Vianoce. Aspoň toľko. Ale tieto cirkevné organizácie, my sa o to nemáme starať. My máme vedieť, čo sa vtedy odohrávalo a tieto cirkevné organizácie sa to dozvedia až neskôr, keď už človek sa stane jasnozrivým. Vždy si prajem tak tajomne, aby nejaký biskup alebo pápež uvidel predošlé životy. Viete to je niečo tak hmatateľné a tak otriasajúce a stane sa to, pravdaže sa to stane. Lebo tak, ako nám sa otvoria tie duchovné oči a budeme vnímať predošlé životy. A tí biskupi sú takí ľudia ako my. Tak sa to stane, že na určitých fórach. Neoddeliteľne – úplne prežiari myšlienka reinkarnácie tých ľudí. Len treba mať trpezlivosť. To sa nedá naučiť, to nedá nanútiť. To človek v predošlom živote, musel sa s tým zaoberať. A veľmi zaujímavú vec hovorím teraz. Áno priamo Kristus ukázal alebo zarazil, aby ten kresťanský svet alebo cirkev nevedela o reinkarnácii. Cirkev nemala, až teraz v roku 1879, keď v minulom storočí Michael sa stane akoby duchom doby. Stane sa tou mocnosťou, ktorá vedie ľudstvo, celú kultúru, duchovných ľudí celého sveta. Prináša tie živé sily pre ľudstvo. Teraz až keď duša vedomá dostáva tie živé duchovné sily, predtým nedostával. Michael dostal tú úlohu vtedy, keď skončila Kalijuga v roku 1899. To temné obdobie, keď tie protisily Ahrimanské tak pôsobili, že nad zemou to duchovné pôsobenie bolo úplne zatemnené. To bola taká doba, že antropozofiu by nikto nemohol prijať, nebol by to pochopil. To bolo tak silné pôsobenie Kalijugy, tmavé obdobie. Tak v roku 1879 ten Michael    archai, na archaickom poste – génius doby. Pre celú zemskú kultúru prináša to nové zasvätenie. Prináša tie nové živé duchovné sily. Tie duchovné sily neboli živé predtým. Človek nedokázal tie nové duchovné sily prijať. A odvtedy sú tu tieto duchovnú sily. Odvtedy máme s tým novým zasvätením, prijať a pochopiť reinkarnáciu. Aj účel reinkarnácie. A zaujímavé, Kristus zarazil, zakázal, aby cirkev učila náuku reinkarnácie. Stalo sa to veľmi zvláštnym spôsobom. V novom zákone je všetko napísané, čo Kristus odovzdal apoštolom, to je všetko naznačené v Novom zákone. Premenenie hmoty na víno v Kanáane a odvtedy potom v cirkvách pri liturgiách sa používa víno. Odvtedy od toho času. To je jeden bod, ktorý Kristus k tomu dal podnet. Predtým neexistovalo, aby v obradoch bolo možné použiť víno. Vždy používali vodu. Potom Kristus nariadil nie ústne, ale v evangeliách je to naznačené, že v obradoch používajú víno. To je obrazné. Ten, kto pije víno – veľa, určite nie tak ako liek malou lyžičkou. Ten kto pije víno, nemôže pochopiť reinkarnáciu. Nemôže vnímať predošlé životy. Ja teraz nehovorím, aby ste keď je krštenie a promócia a svadba, aby ste nepili víno. Ale to Kristus tak pôsobil, aby zarazil to, aby cirkev učila reinkarnáciu. Pretože k tomu naozaj treba dušu vedomú, aby človek mohol pochopiť reinkarnáciu. To tgreba nechať pôsobiť tak, to ide svojou cestou. Ale antropozofi, ktorí sledujú tú duchovnú cestu, to nové zasvätenie. V tých ľuďoch je duša vedomá už veľmi silná a ľudia sú schopní pochopiť reinkarnáciu. Inak ten vývoj nie je možný. Koľkokrát ste počuli, že všetko nosíme v sebe ako pamäť. Milióny, miliardy rokov ako sa človek vyvíjal tento božský život, táto vloha v sebe. Nosíme to v sebe, nevieme to ešte dobre do vedomia vyzdvihnúť. Ale boli sme tam všade v tom božskom živote. A teraz, keď sme zostúpili na zem, od tej Lemurskej doby a zvlášť v poatlantskej dobe. Teraz je to prvá poatlanstká doba ako piata základná rasa a v tom je tá podrasa ako sa hovorí, aby som vám to ešte trošku zťažila a tam sú tie kultúrne obdobia – staroindické, staroperské, egyptské, grécko-rímske a teraz to piate – od 1412 – je to naše anglosasko - germánske až do roku 3500 – piate kultúrne obdobie, tú sú tie podrasy. Uvažujte nad tým, keby sme neboli v tom stave indickom, v tom prostredí, alebo v egyptskom prostredí, my by sme nemohli schopní pochopiť to ich zasvätenie. Nie je schopný pochopiť, to čo v predošlom živote neprežil. Keby mohli pochopiť, tak by tu bolo plno ľudí. Ale tí ľudia sa ešte nedostali k tomu, pochopiť to nové zasvätenie. Jednak počuje slovo reinkarnácia a to ho hneď zabrzdí a už viac nepríde, lebo to v tom kresťanskom svete nevie pochopiť. Ale keby sme to my nezažili, tak by sme nemohli v sebe nosiť túto múdrosť – indickú, perzskú, egyptskú, grécke umenie. Nemusíte ani študovať to grécke umenie. Zrazu otvoríte knihy a začnete čítať to grécke umenie a poviete, mne je to tak blízke. Čo by nebolo, my v tom nevedomí to všetko máme. A ten úžasný vzťah k tým jednotlivým kultúram predošlým. Prečo? Lebo sme tam všetci boli. Každý človek prešiel cez každú kultúru, ktorú sme vymenovali. Raz alebo dva razy, raz ako žena a raz ako muž. V každom tom kultúrnom období, ktoré trvá 2160 rokov - kým slnko z jedného znamenia príde k druhému znaku. V každej kultúre sme boli raz ako ženská postava a raz ako mužská postava. Pretože muž inak vníma všetko v živote a inak pôsobí. Človek musí mať v sebe každú skutočnosť, musí to vnímať v sebe, musí to nosiť v sebe. Tak ako miliardy na nás pôsobili, ako sme žili ten božský život hore. Ako vloha, nezáleží na tom, že len ako vloha, že nie ešte ako fyzický človek s týmto rozumom. To zostáva táto vloha v človeku zakódovaná a ako obraz, my teraz na základe toho pôsobíme. Poviem to jednoducho, že my sme tvoriacu činnosť Bohov odkukali. Normálne sme odkukali. Máme to v sebe. Každý to v éterickom tele nosíme v sebe. A teraz to zjednodušujeme, fušujeme. Snažíme sa, a niekedy sa nám podarí presný obraz, čo sme odkukali nosíme v sebe, a trochu nám duchovný svet pomáha v období, keď sme medzi úmrtím a znovunarodením. Pomáhajú nám si spomínať. Keď človek veľmi chce a tu prosí božský svet, často nám pomôžu si spomenúť. Čo myslíte, tí umelci, ako môžu tvoriť? Niekedy taký maličký, nič nevie ten človek, nič nevie, ale keď vezme štetec a začne maľovať. Keď ste čítali život Michelangela. Skutočne človek ako človek so všetkým - s karmou, astralitou, ťažkou povahou. Ale keď bol na tom stojane, zobral štetec. Tie sily v ňom žili, tam pôsobilo, on to priamo odkukal ten duchovný svet. On o tom ani nevedel. To je to veľmi zvláštne, že tí umelci ani nevedia, čo v sebe nosia. To sa vynorí z toho nevedomia. Tí umelci tak vytvoria úžasné veci. Aj Leonardo da Vinci, aj Rafael. Takto pôsobili zvlášť až do 20.stor. V tom 20. storočí – ten materialistický svetonázor to je temné vedomie. Nedovolí, aby sa z toho nevedomia to duchovné svetlo predieralo. Ten materialistický svetonázor, chce myšlienky viazať len na hmotu – predmetné, vecné poznanie. Tvrdia, že za tým nie je nič za tou hmotou. To úplne zhasína, čo všetko duchovné človek nosí v sebe. To čo miliardy rokov v sebe nosíme. Boli sme v starej Indii, starej Perzii. Všetko nosíme v sebe. Reinkarnácia je veľmi nutná. Nosíme v sebe to celé duchovné pôsobenie. Keď sme sa dostali na zem, prečo nenachádzame žiadne skúsenosti. Cez jeden ľudský život, aj keby ste študovali celý život, nemohli by ste všetko naštudovať, čo v sebe nosíme v nevedomí. To sa nedá naštudovať. To nosíme v éterickom tele, ako pijavý papier nasáva každú myšlienku, každé slovo, čin. To naše životné telo to obsahuje. Každý človek má svoju Akaša kroniku. V tej Akaša kronike je všetko napísané. Aké by to bolo prázdne, keby sme boli len raz tu. Teraz sme sa narodili, a teraz keď sme dobrí tak ideme do neba a keď sme zlí, tak večné zatratenie. Pochopíte teda, že to nie je možné. Pre človeka, ktorý má už duševnú silu, tú dušu vedomú, to je už neudržateľný stav. Musí pochopiť a aj pochopí, že všade sme boli a celú tú múdrosť nosíme v sebe. Zakaždým to nevstúpi do denného vedomia. Nevieme potom logicky uvažovať. Koľkokrát poviem tak, že sa o to ani nestaráme. To treba skutočne chcieť, to treba sa prehĺbiť do tých predošlých životov. Treba ešte počkať, aby sme mali tú jasnozrivú schopnosť, aby sme mali to duchovné oko, tie duchovné orgány. V duchovnom svete je 12 zmyslových orgánov a my zatiaľ ovládame len 5. keď prejdeme piate, šieste kultúrne obdobie, to už budeme vnímať pomaly za 500 až 2000 rokov. Pomaly sa vyvíjajú orgány - hypofýza a epifýza, ktoré budú vnímať ako ďalšie zmysly. Nebudeme mať len 5 ale 7 zmyslových orgánov. To ani nie je tak strašne ďaleká doba. Ale ešte ďaleko od tých 12 zmyslov. Ten, kto je zasvätenec, ten vníma 12 zmyslovými orgánmi. Jasnovidec, ktorý má jasnovidné schopnosti – ten Akaša kroniku a predošlé životy vníma celkom inak. Pretože pomocou tých svojich duchovných orgánov môže vnímať veci zo svojich predošlých životoch. Vidíme ako je dôležité, že Kristus odsunul otázku reinkarnácie, pretože to nie je vhodné pre každého. Ešte aj v evanjeliách sa pýtajú Krista, či tu bol Eliáš. Viete 400 rokov pred Kristom ako najväčší prorok Eliáš a apoštoli sa pýtajú, či tu bol Eliáš. Priamo sa pýtajú, či sa znovu narodil. Im je to jasné, že je reinkarnácia. Hovorí – Eliáš tu bol. Presne neviem tie slová, ale Eliáš je prevtelenie Jána krstiteľa. Ale, keď som antropozofov na to upozorňovala. Preto som to nezbadala. Kristus hovorí apoštolov, ale o tom nehovorte. Zakáže, pripomenie apoštolom, aby nehovorili o reinkarnácii. Áno Eliáš je Ján Krstiteľ, ale o tom nehovorte. Premenil vodu na víno – teda priamo uvádza víno do liturgie, teda pozdvihne víno. Koľkokrát hovorí v evanjeliách o jeho výmene. Všetko sa sťahuje na víno pre tú liturgiu a vôbec myslieť na to víno. Je taká legenda, ktorá hovorí, že Abrahám - v tej dobe už vedeli vykvasiť víno. Je taká legenda, ktorá hovorí, že Abrahám ochutnal víno a opil sa. V tej dobe už vedeli vykvasiť víno. Nie naschvál, asi bol smädný. Abrahám je reinkarnácia Adama. Od tej doby si on uvedomil, že nosí v sebe vyššie, lebo vtedy bol úplne ako zviera. On bol veľký zasvätenec. Vtedy to vníma. To je stav, keď to svoje vyššie ja človek nevníma. To bola veľmi veľká skúsenosť pre Abraháma. Človek si uvedomuje úplne hmotne, logicky, hmatateľne, že áno mám v sebe to Božstvo. A keď pijem to víno, tak vtedy to Božstvo nevnímam, tak to spojenie je prerušené. Tuto v malom mozgu sa preruší s miechou a vtedy nie je väzba s vyšším Ja. Určite sa čudujete, že 3000 rokov pred Kristom, že Abraháma poverili. Treba si uvedomiť, že Abraháma viedol Bódhisatva – viedol ho archanjel. On bol veľký zasvätenec, on vnímal to vyššie Ja. Neprijal tak ako apoštoli pri Turícach, to priame pôsobenie. Ale pôsobilo to na neho cez toho archanjela. Takže preto on bol mimoriadne veľký zasvätenec, preto mohol vnímať tú Božskú podstatu v sebe, čo človek vníma už len od Golgoty, od Turíc, môže vnímať to vyššie pôsobenie. Ale ako – prečo to víno hrá v evanjeliách tak veľmi veľkú úlohu? Lebo víno pôsobí tak, že preruší to spojenie s duchovným svetom. Tu je to predmetné (asi ukazuje na prednú časť mozgu), každodenné, abstraktnú a to duchovné myslenie je v tej zadnej časti mozgu. Dnes sme hovorili, že si musíme uvedomiť, že tie sviatky, tie kresťanské sviatky, ktoré majú pôvod ešte v predkresťanskej dobe, ešte úplne v pohanskej dobe až vo veľmi veľmi starých dobách. Vždy boli zimné a letné sviatky. Až potom Kristus prináša do toho Veľkú noc a to nové zasvätenie a ten Michaelský sviatok 29.9. Prečo je to dôležité každý rok znova a znova opakovať. Pretože každou sekundou, aj teraz keď budete odchádzať, budete iní ako keď ste sem prišli. Nielen preto, že sme toľko svetla prijali do seba. Ale ja keby ste išli po ulici, každou sekundou, stále sa človek vyvíja. Ja to vnímam aj sama na sebe, každé Vianoce prežívam inak. Vždy dostanem nejakú novú myšlienku. Každý rok je niečo. Tento som tých 13 svätých nocí prežívala inak ako inokedy. Človek sa vyvíja a tým pádom o rok máme možnosť ísť z celkom vyššieho stavu, možnosť prijímať tie Vianočné sviatky. A ako som hovorila, ako prežívame Vianoce, tak budeme prežívať Veľkú noc. To je príprava k tomu. Včera 6. januára sme prežívali Kristove Ja, ktoré postupne budeme vždy viac nechávať v sebe pôsobiť. To vyššie Ja nás bude prežarovať. Až do Veľkej noci, človek prijíma vždy viac a viac hlbšie do seba prijíma to vyššie Ja. A potom budeme môcť pochopiť tú štvrtú obeť Krista – cenu Golgoty. Minule sme spomenuli, že od Letného slnovratu až k zimnému slnovratu k Vianociam, zem ako živá bytosť sa nadýchne duchovne. Vdýchne do seba tie všetky elementárne bytosti. Človek nie je vedľa tohto deja. S týmito duchovnými elementárnymi bytosťami prakticky spolu žijeme. My ich nosíme v sebe. Minerálny stav, rastlinný stav a vôbec. To všetko nosíme v sebe. My spolu prakticky vždy spolu pôsobíme. V nás pôsobia tieto elementárne bytosti. Nemôžeme byť mimo. Takže tá duša zeme, nadýchla tieto elementárne bytosti a my s týmito elementárnymi bytosťami celý ten stav zeme prežívame – ten celý duchovno – duševný stav. Nie od slnovratu od Epifanis až k tomu letnému slnovratu 24.6 – vtedy zem vydýchne a takisto sledujeme tento stav a v druhej polovici, tam človek 24.6 človek intenzívnejšie až 29.9 sviatok Michaela človek dospeje k sebapoznaniu. A od Epifanis až k letnému slnovratu, človek vydýchne a dostáva sa do duchovných oblastí a ešte aj vyššie. Nevedome, všetko ostáva tam, až kým novým Michaelským zasvätením si uvedomujeme, že sa dostávame sa dostávame do týchto duševno – duchovných oblastí – aj elementárne bytosti aj my. Čo to znamená? Začína vnímanie prírody. Začíname vnímať prírodu, to je to prírodné vedomie. To je vedomie celého sveta. V lete, aj keby sme nechceli, už teraz, zajtra, pozajtra pomaly vnímate, že toto obdobie zimné, vianočné. Čo človek uložil tušenia duchovné do seba. Čo sa stalo. To je niečo nové, ovzdušie celé. Aj keby ste neviem ako chceli. Keby ste teraz dali vianočný strom vianočné spevy. Jaj teraz 10.1 ja urobím Vianoce. Môžete, ale to bude hra. Neexistuje, aby ste to mohli prežívať. Lebo už nie je to hrúženie do seba. Nie je tá tajomnosť, to narodenie Jažiša Nathánskeho, to naše nižšie Ja. To je ten duchovný obraz, praobraz. Zostúpenie 25.1 a celé pôsobenie a na Epifanis, na troch Kráľov ako skutočne to vyššie ja. Ako prísľub. To človek cíti, ako v úplne metamorfovanej forme. Akokeby človek bol pri tom Jordáne a sleduje to zostúpenie toho Božstva 6.1. Teda ten cyklus, to tajomné je ukončené. Môžeme urobiť Vianoce aj 15.1. Budete chcieť spievať, ale to svetlé, tajomné nevytvoríte. To je to, že človek teraz už začína vydychovať so zemou. Kde? Do sveta, do mesačnej sféry, do slnečnej sféry až vyššie, až k stáliciam. Celkom inak vnímate v lete tie žiariace hviezdy ako keď na Vianoce, keď sme si v Betleheme - úžasné hviezdy - boli tak ligotavé. Ale aj vtedy celá tá duševno-duchovná nálada tá podstata, stav človeka, aj okolo zeme aj okolo zvierat sú iné. To sa nedá zastaviť. Tak teraz vydýchneme a stúpame do svetového poznania a poznáme svet a prírodu. To je prírodné vedomie. Na druhý polrok, do seba berieme to sebavedomie. Viete, čo sme robili cez tie štyri adventné nedele. Ako sme sa snažili vnímať. A vieme, čo všetko ešte treba prečistiť. Cez tieto vianočné obdobia sme dostali sily, tú úžasnú prizmu, že to vyššie Ja bude v nás úplne pracovať. Teda bude v nás žiariť. Raz príde doba na Jupiteri, keď ten stav Manas, to duchovné Ja. Znamená, že to Ja priamo v nás bude pôsobiť. To apoštol Pavol vysvetlil – „Nie ja, ale Kristus vo mne.“ To je prísľub, to je cieľ. Ale to sa uskutoční až na Jupiteri, keď skutočne to duchovné Ja, to bude stav človeka, ten manas. Keď to ja bude skutočne v nás, keď ho budeme vlastniť. Teraz len žiari a musíme si to ako uvedomiť. Takže uvedomiť si to prírodné vedomie a čo sme prekonali, to sebapoznanie. Cez Michaelské impulzy, ako sme sa snažili pochopiť tie Lietavice. Ten Michaelský meč, všetko ako sme sa snažili to čo sebe nosíme, to všetko treba ako vyčistiť do Vianoc. Treba si to aspoň uvedomiť. Keď človek si to uvedomí a keď sa nič nepodarí prečistiť, ale má to predsavzatie a si uvedomuje, čo v sebe nosí. Už aj to je veľmi veľa. A teraz ten prvý polrok si to uvedomiť. Ako sme prebrali 4 cnosti alebo aspoň sme spomenuli, že máme tie štyri adventné nedele máme tie cnosti cvičiť: spravodlivosť, mieru, rovnováhu, v citových záležitostiach rovnováhu, odvahu tretí týždeň, vnímate, čo v sebe ešte podlé a nízke v sebe nosíme. To sme si uvedomili a potom 4 týždeň uvedomiť si múdrosť, ktorú človek nadobudne potom, keď sa snaží prijať to vyššie ja do seba alebo aspoň dovolí, aby to vyššie ja mohlo žiariť, aby to vyššie v nás používalo ako nástroj. Aby to vyššie ja mohlo pôsobiť v celom svete, v celom okolí cez nás. Človek si uvedomuje svojou múdrosťou to, že áno prijmeme to vyššie ja, aby to vyššie ja mohlo pôsobiť cezo mňa, aby sme sa stali nástrojmi vyššieho Ja. A teraz nabudúce preberieme ako od troch kráľov až k veľkej noci. Treba si uvedomiť ďalšie tri, aloe teraz už novodobé kresťanské cnosti. Tieto štyri, čo som spomínala, to sú starokresťanské cnosti. A teraz - viera, láska a nádej. To nie je len tak jednoduché, ako kresťanské cirkvi predložia vieru, lásku a nádej. To sú veľmi ťažké otázky, to sú stavy zasvätenia. To sú tie novodobé cnosti, ktoré si treba uvedomiť, aby človek mohol pochopiť Božskú podstatu Krista. Lebo keď mi nepochopíme Božskú podstatu Krista, tak nemôžeme ho ani prijať. Aby sme ho mohli prijať toho éterického Krista, k tomu treba, aby sme svoju dušu prichystali. To svoje astrálne telo, svoje éterické telo a svoje fyzické telo, aby sme prichystali tak, aby sme mohli potom prijať toho éterického Krista. Môžeme ho pochopiť len vtedy, ak prejdeme a uvedomujeme si tieto cnosti. Do týchto novokresťanských cností – to opisuje Jánovo evanjelium. Nájdete to v Jánovom evanjelium všetko tam nájdete – vieru, lásku a nádej. Ján pripravuje človeka na novodobé zasvätenie. Už úplne na Jupiterský stav a najprv na šieste kultúrne aj na siedme. Úplne vedie ľudstvo až k Jupiteru. A Matúš, Lukáš a Marek viedli človeka až do toho piateho kultúrneho obdobia, až doteraz. Teraz, keď chceme sa správne vyvíjať do toho 6 kultúrneho obdobia, tak máme mimoriadne pochopiť a študovať Jánove evanjelium. Tam, hneď začína od prvých kapitol a pokračuje ďalej cez Vieru, Lásku a Nádej. To sú cnosti, ktoré – len cez tieto cnosti budeme môcť túto Božskú podstatu Krista pochopiť. A keď nepochopíme tú Božskú podstatu Krista, kto je éterický Kristus, tak vôbec nevieme pochopiť ten druhý príchod éterického Krista a to je mimoriadne dôležité. Potom v rámci toho, tam je veľmi potrebné. Vysvetliť, ako pôsobia Luciferské a Ahrimanské bytosti. Ako pôsobia, aby človek nenadobudol tú vieru v Kristovu bytosť a vieru, že existuje duchovný svet. Lucifer a Ahriman takým zastretým rafinovaným duchovných spôsobom dáva duchovným literatúru. Nadiktuje ľuďom, tí ľudia napíšu duchovnú literatúru. To nepíšu oni, to Ja je už odstavené. Tam pôsobí Lucifer a Ahriman – tie mocnosti prekážky, pôsobia v človeku, že je ako figúra. Prepožičia svoje telo, svoj rozum, svoj um. A už im diktuje Lucifer a Ahriman a môže to byť literatúra alebo najrôznejšie aj umelecké dielo. Múže byť dielo, farba, tón – všetko čo vo svete tu duchovne pôsobí. Veľmi rafinovaným spôsobom. Veď sú to hierarchie, samozrejme, že my na to nestačíme. My si to musíme uvedomiť a sa učiť, kde sú zatajené tie ich sily a ako rafinovane pôsobia. Takže nabudúce by sme prebrali tieto rafinované smery a ako pôsobia. Či sú to východné alebo západné smery. Pri tých západných smeroch sa budete čudovať, ako tie západné smery, lóže, tá čierna mágia – úplne zapojí do toho svojich zomrelých členov. Tí ktorí zomreli, kompletne pracujú s nimi. Tu si treba uvedomiť, že ako. To sa nedá tak za 10 minút rozpovedať, tak to musíme poznať. To čo Prokofjev bude hovoriť, to bude veľmi cenné. Bude hovoriť o tých duchoch prekážok – Luciferské, Ahrimanské a Asuras, ktoré patria k tomu nášmu vývoju. Existuje karma človeka a existuje karma sveta, celej našej slnečnej sústavy. Lucifer , Ahriman a Asuras patri ku karme Zeme. Môžu tu pôsobiť, aby sme ich premohli. My musíme premôcť tieto sily. A aby sme ich môhli premôcť, tak ich musíme najprv poznať. Asurické bytosti zaostali vo vývoji na starom Saturne, Ahrimanské na starom slnku a Luciferské na starom mesiaic. Patria k evolučnému postupu zeme k tomu vývoju. Soradt 666 to je slnečný démon. To je priamy protivník Krista, on nepatrí k vývoju ľudstva. Kristus ako pán karmy, ten ktorý vedie tú svetovú karmu od Saturnu počnúc – až Jupiter, Venuša Vulkán. Naša slnečná svetová sústava má karmu – to je tá svetová karma. Tejto celej karmy, aj našej osobnej karmy je pánom Kristus, pomôže nám v karmických ťažkostiach. Nabudúce budeme aj hovoriť o chorobách, keď človek neprežíva Vieru, Lásku a Nádej – ako v tých troch článkoch človeka, pôsobia tieto najrôznejšie choroby. Soradt – tá šelma, čo o nej píše v Apokalypse Ján, ktorý vystúpi na konci 7.kultúrneho obdobia. Ten je slnečný Démon. Pretože protivník Krista a Kristus sú slnečné bytosti. Najvyššie slnečná bytosť na slnku je Kristus. On všetky tie slnečné duchovné sily má v sebe a prináša ich pre nás. Kristus musí premôcť toho Soradta – keď Kristus 3 krát priniesol obeť pre nás v nebeských oblastiach a štvrtú obeť tu na zemi a teraz prichádza z tej nesmiernej výšky duchovnej a prijme ako éterická bytosť, ako anjelska bytosť zostúpi, teraz nie vo fyzickom svete, ale ako éterická bytosť. Je tu blízko vedľa človeka a chce pomáhať. A my nechceme Kristovi pomáhať. Uvedomte si tú strašnú nevďačnosť. Škodíme sebe. Lebo tie Kristove sily majú takú tú živú silu, tú duchovnú živú silu v nás, aby sme celý ten vývoj správne vykonali. Ale či tak, či študujeme, či takto, keď už také úžasné obete prináša pre nás. Ktorý Boh prekonal smrť a prijal ten strašný pozemský život? To je ako keby bol človek už v hrobe už zaživa, lebo to nedovolí duchovne stúpať. On prijal ten stav. A človek je strašne nevďačný. Ako môžeme Kristovi pomôcť – tak že nepodľahneme tým zvodom Luciferksým, Ahrimanským a Asurackým. Pretože tie pôsobia tak, že slúžia Soradtovi. Soradt bude preto tak silný a preto bude tá šelma strašne vyčíňať v 7. kultúrnom období. Pretože tieto Luciferské, Ahrimanské a asurické bytosti cez nás pomáhajú a dávajú silu Soradtovi. Nabudúce pochopíme, že tieto cnosti novodobé, čo nás nabáda v Jánovom evanjeliu Ján – vieru, lásku a nádej - to sú tieto cnosti cez ktoré pochopíme Kristovu bytosť. Keď pochopíme Kristovu bytosť, to je ako keď ho prijmeme. Lebo pochopiť človek môže len to, keď niečo do seba prijme, či sa naučí niečo, alebo miluje niekoho a prijme toho človeka. Najprv musím poznať toho človeka, aby som mala spojenie s týmto človekom. Takže cez tieto cnosti pochopíme Kristovu bytosť a vtedy pomáhame a vtedy premôžeme tieto sily prekážok. Takže tam môžeme týmito cnosťami, že posvietime na tieto bytosti prekážok a nevytvárame tieto zlé myšlienky. Tie zlé myšlienky vytvoria tie nádoby, čo som hovorila a tie nádoby, potom vlezú do toho tie ahrimanské bytosti – úplne dávame im potravu. S tými nepresvetlenými, neduchovnými, neživými myšlienkami. Len zostávame v abstraktne. Keď hodnotíme každú prácu, ale musíme vedieť, že za tou prácou sú duchovné bytosti. Keď posvietime na tieto duchovné mocnosti prekážok, tak vtedy na nás nemôžu mať silu. Stále pripomínam, že akonáhle si uvedomujeme, že to je Ahrimanské pôsobenie to nie je dobré, to je proti Kristovi, to mu nepomáha. Chcú Krista ukazovať pre nás vo falošnom svetle. Keď poukážeme na to, to je zákon v duchovnom svete, že akonáhle si človek uvedomí a poukáže na tieto sily, už nemajú moc nad nami. Prečo nemajú moc, lebo v duchovných myšlienkach je svetlo a Ahriman a Asuras neznesú ani lásku, ani svetlo, Akonáhle poukážete na to, aby bolo pochopené, prečo nemajú účinok. Pretože každá myšlienka, duša vedomá, keď si uvedomuje pôsobenie duchovného sveta, tie živé duchovné sily a to svieti to žiari a nedovolí, aby tie duchovné bytosti mohli napĺňať tie nádoby duchovných myšlienok- nemôžu ich zneužiť. Tie naše myšlienky nemôžu zneužiť, nedávame im príležitosť, nestaneme sa nástrojmi pre týchto duchov, pre tieto mocnosti. Chcela som len upozorniť na to, lebo tá Prokofjevova prednáška bude dosť ťažká. Si uvedomiť, keby Vám to uniklo, že Lucifer, Ahriman a Asuraspatria do evolučného karmického vývoja zeme. Soradt nie. A snažme sa potom Kristovi pomôcť, že neprepadneme tým mocnostiam. Aby nedostal ten Soradt sily. To sú pomocníci Lucifera a Ahrimana, pomocníci tej šelmy Soradta. Takže ďakujem Vám za pozornosť a o týždeň na Moskovskej a vždy na Moskovksej. A osemnásteho prosím pekne Janka eurytmia.
 
 
TOPlist